Dr. h. c. prof. JUDr. Peter Blaho, CSc. (dekan fakulty 1. 2. 1999 – 31. 1. 2000)
Prof. JUDr. Peter Blaho, CSc. sa narodil 1. januára 1939 v Nitre. Základné a stredoškolské vzdelanie získal v Topoľčanoch. V roku 1956 začal študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1960, po viac než ročnom prešetrovaní, ho z politických dôvodov vylúčili zo štúdia, v ktorom mohol pokračovať až v roku 1962. Štúdium na fakulte ukončil v roku 1965. Jeden rok pracoval v Bratislave ako podnikový právnik, potom rok ako súdny čakateľ Krajského súdu v Bratislave. Od 16. 12. 1967 sa stal asistentom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1978 získal akademicko-vedecký titul CSc. a v roku 1980 habilitoval na docenta pre odbor dejiny štátu a práva. Študoval právnu komparastiku na univerzite v Strasbourgu (1969) a rímske právo na univerzite v Ríme (1981). V roku 1991 bol vymenovaný za univerzitného profesora pre dejiny štátu a práva a rímske právo. Od roku 1990 rok vykonával akademickú funkciu prodekana pre vzdelávaciu činnosť a koncom roka bol zvolený za dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1. 2. 1991 – 31. 1. 1994). Začiatkom roka 1994 bol do tejto funkcie zvolený opäť (1. 2. 1994 – 15. 5. 1997). Začiatkom roka 1998 sa spolupodieľal na vytvorení Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Stal sa spolu s ďalšími kolegami garantom pre jej vznik a pôsobenie. Najprv vykonával funkciu štatutárneho orgánu fakulty a vo februári 1999 ho Akademický senát fakulty zvolil za dekana Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Prezident Slovenskej republiky ho vymenoval za rektora Trnavskej univerzity s účinnosťou od 1. 2. 2000 do 31. 1 2003. Aj pre druhé funkčné obdobie (1. 2. 2003 – 31. 1. 2007) bol zvolený a vymenovaný za rektora Trnavskej univerzity. Pôsobil aj ako prodekan pre vedeckovýskumnú a edičnú činnosť Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Od začiatku svojho pedagogického pôsobenia sa sústredil najprv na výučbu všeobecných dejín štátu a práva, od roku 1969 na výučbu rímskeho práva. Zo svojho vedného odboru prednášal na domácich a zahraničných konferenciách (Lipsko,Rostock, Varšava, Heiligendam, Smolenice, Praha, Oxford, Viedeň, Graz, Trenčianske Teplice, Brno, Olomouc, Rím, Liblice, Košice, Nagycenk). Nadviazal a udržiaval vedecké a osobné kontakty s katedrami rímskeho práva vo Viedni, Mníchove, Grazi, Amsterdame, Lubline a Varšave, spolupracoval s Inštitútom pre európske právne dejiny vo Frankfurte nad Mohanom. Bol spoluzakladateľom časopisu „Orbis Iuris Romani. Journal of Ancient Law Studies“ a členom jeho redakčnej rady, ktorý od roku 1995 vychádza ročne v Brne a Bratislave, od roku 2000 v Brne a od roku 2005 v Trnave v cudzojazyčnej mutácii (nemecky, taliansky, anglicky a francúzsky). V spolupráci s Max-Planck-Institut für europäische Rechtsgeschichte vo Frankfurte nad Mohanom koordinoval medzinárodný vedecký projekt Európskej únie „Normdurschsetzung in osteuropäischen Nachkriegsgesellschaften“ (Poľsko, Maďarsko,býv. NDR, býv. ČSFR).
Od roku 1990 bol členom viacerých vedeckých rád na slovenských univerzitách a na Právnickej fakulte MU v Brne, bol gestorom postgraduálneho štúdia pre odbor rímske právo, bol predsedom partnerského grémia Katolíckej akademickej služby pre zahraničie, bol predsedom spoločnej odborovej komisie pre vedný odbor rímske právo, bol zakladajúcim členom Nadácie H. Grotia v Prahe a v Bratislave,bol zakladajúcim členom Nadácie Štefana Lubyho v Bratislave, bol členom Vedeckého kolégia SAV pre vedy o štáte a práve. Bol predsedom Redakčného kruhu právnického časopisu Justičná revue a členom redakčnej rady Právněhistoriské studie v Prahe, členom komisie pre rekodifikáciu slovenského Občianskeho zákonníka a člen European Academy of Sciences and Arts (Salzburg). Počas svojho pôsobenia v akademických funkciách z vlastnej iniciatívy založil Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1992), ďalej na Trnavskej univerzite v Trnave TYPI UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS, vydavateľstvo Trnavskej univerzity ako spoločné pracovisko Trnavskej univerzity v Trnave a Vedy, vydavateľstva Slovenskej akadémie vied (2001), Ústav dejín Trnavskej univerzity (2001) a Slovenský historický ústav v Ríme (2004).
Zoznam jeho publikácií obsahuje takmer 190 položiek všetkých literárnych žánrov charakteristických pre vedeckú spisbu. Bol autorom prvého slovenského prekladu justiniánskych Inštitúcií. V spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR založil a redigoval od roku 1993 v autorskej spolupráci „Právnickú bibliografiu Slovenska. Súpis publikovaných prameňov práva a právnickej literatúry Slovenska“. V posledných rokoch intenzívne prispieva do zborníkov z vedeckých konferencií slovenských a českých právnych romanistov, ktorých pravidelné stretnutia sám inicioval. V roku 2005 začal v autorskej spolupráci vydávať v časopise Justičná revue v slovenskom preklade ako prvý na Slovensku najdôležitejší prameň rímskeho práva, justiniánske Digesta. Za svoju prácu získal viacero ocenení, z ktorých najvýznamnejšie sú: pamätná medaila Univerzity Karlovej v Prahe (1998), rytier commendator rádu Sv. Gregora Veľkého udeleného pápežom Jánom Pavlom II. (2001) a Pribinov kríž I. triedy udelený prezidentom SR (2004).
Dr. h. c. prof. JUDr. Peter Blaho, CSc. zomrel 29.5.2018.
prof. JUDr. Jozef Prusák, CSc. (dekan fakulty 1. 2. 2000 – 31. 1. 2007)
Prof. JUDr. Jozef Prusák, CSc. bol univerzitný profesor vo vednom odbore teória štátu a práva od roku 1991. Narodil sa 3. augusta 1942 v Trenčíne. Po druhej svetovej vojne sa rodičia presťahovali z Ilavy do Sabinova a tam ukončil základné vzdelanie. Stredoškolské vzdelanie vrátane maturitnej skúšky absolvoval v Bratislave a štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v rokoch 1960 – 1965, kde obhájil aj dizertačnú prácu o poznaní práva a habilitoval sa za docenta v roku 1980. Počas štúdia na fakulte, ako aj v rámci ašpirantskej prípravy spolupracoval s týždenníkom Kultúrny život. V priebehu pedagogického pôsobenia na fakulte paralelne absolvoval odborné stáže a praxe v súdnictve a v štátnej správe s cieľom osvojiť si poznatky a skúsenosti právnej praxe a uplatniť ich v univerzitnej výučbe. V decembri 1989 bol zvolený za vedúceho Katedry teórie štátu a práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom doterajšom pedagogickom pôsobení prednášal a viedol cvičenia i konzultácie najmä v oblasti teórie štátu a práva. Do výkonu funkcie dekana fakulty na PF TU pravidelne publikoval doma i v zahraničí a bol autorom odborných monografii, odborných článkov a učebných pomôcok, vrátane učebnice Teória práva (1995 až 2001), ktorá sa používala do roku 2001 pri výučbe teórie štátu a práva takmer na všetkých právnických fakultách v Slovenskej republike. Od roku 1990 začal pôsobiť ako školiteľ vo vedeckej výchove, teraz v doktorandskom štúdiu, jednak výučbou predmetu „Úvod do metodológie vedeckej práce v oblasti práva“ a jednak prípravou doktorandov vo vednom odbore teória štátu a práva.
V akademickom roku 1991/1992 absolvoval ročný pobyt na School of Law University of Virginia v Charlottesville, orientovaný na angloamerickú právnu filozofiu a komparatívne ústavné právo. Prednášal alebo viedol konzultácie študentov na School of Law University of Virginia, na Právnickej fakulte v Péczi, Právnickej fakulte v Jene, Moskve, Kyjeve, Berlíne, Gröningene, Košiciach a na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Ako právny expert pre športové právo bol roku 1994 zvolený za člena Juridical Affairs Commission pri E.O.C. so sídlom v Ríme a znovu zvolený do tej istej komisie roku 1998. V tom istom roku bol zvolený za arbitra Court of Arbitration for Sport so sídlom v Lausanne. V roku 2002 požiadal o pozastavenie svojej činnosti v týchto športovo-právnych inštitúciách vzhľadom na časové nároky na výkon funkcie dekana. V minulosti bol predsedom právnej komisie Slovenského olympijského výboru a členom právnych komisií rôznych športových spoločností. Pôsobil tiež ako odborný poradca Ústavného súdu Slovenskej republiky od jeho ustanovenia až do roku 1999 a pripravil celý rad stanovísk k závažným otázkam ústavnosti v Slovenskej republike. Odborné právne stanoviská pripravoval aj pre Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky. Zúčastnil sa formou expertných stanovísk i ako člen odborných skupín na tvorbe zákonov a vykonávacích právnych predpisov. Na základe poverenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tiež vykonával od roku 2000 monitorovanie, pripomienkovanie a vyhotovovanie odborných posudkov k návrhu Európskej charty základných práv.
Od roku 1996 bol členom EAL (European Association of Legislation) so sídlom v Hamburgu. V roku 1990 inicioval konanie Lubyho právnických dní a založenie Nadácie Štefana Lubyho (1991), ktorá organizuje pravidelné Lubyho právnické dni, vedecké konferencie s medzinárodnou účasťou v oblasti teórie a praxe práva a vydávanie zborníkov z týchto konferencií. V roku 2002 mu bola udelená pamätná medaila Štefana Lubyho pri príležitosti konania VII. Lubyho právnických dní. Bol zakladateľom a členom česko-slovenskej a neskôr i slovenskej sekcie IVR, Medzinárodnej asociácie pre právnu a sociálnu filozofiu. Spoločne s ďalšími profesormi sa angažoval ako odborný garant obnovenia štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v roku 1998. Do konca januára 2000 vykonával funkciu predsedu Akademického senátu tejto fakulty. Od 1. 2. 2000 – do 31. 1. 2007 vykonával funkciu dekana fakulty TU, neskôr pôsobil aj ako predseda Akademického senátu fakulty.
Prof. JUDr. Jozef Prusák, CSc. zomrel 7.3.2018.
prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.
(dekanka fakulty 1. 2. 2007 - 23. 4. 2010 a 1. 11. 2011 - 31. 10. 2015)
Je univerzitnou profesorkou vo vednom odbore pracovné právo od roku 1997. Narodila sa 15. 3. 1949 v Lenartove. Ako spoluzakladateľka znovuobnovenej Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave sa osobne podieľala na všetkých prípravných prácach, ktoré smerovali k opätovnému založeniu tejto fakulty. Garantuje študijný program bakalárskeho štúdia, študijný program magisterského štúdia, ako aj študijný program doktorandského štúdia v odbore pracovné právo. Je predsedníčkou odborovej komisie pre doktorandské štúdium v odbore pracovné právo a zároveň školiteľkou tohto štúdia. Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pracovala takmer 25 rokov. Do roku 1989 ako nestraníčka mala podstatne obmedzené možnosti ďalšieho profesijného postupu, ktorý mohla zavŕšiť až po páde minulého režimu v roku 1989. V roku 1990 ju dekan fakulty vymenoval za vedúcu Katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia PF UK v Bratislave. Túto pracovnú pozíciu vykonávala desať rokov až do svojho odchodu na Právnickú fakultu Trnavskej univerzity. V roku 1991 v habilitačnom konaní po úspešnej obhajobe habilitačnej práce „Právne postavenie pracovníka“ získala vedecko-pedagogickú hodnosť docent v odbore pracovné právo. V roku 1995 získala najvyššiu vedeckú hodnosť, doktora právnych vied v odbore pracovné právo (DrSc.) úspešnou obhajobou doktorskej dizertačnej práce „Ústavnoprávne problémy sociálnych práv“. Za profesorku v odbore pracovné právo ju prezident Slovenskej republiky vymenoval 10. júna 1997. Vysokoškolskou učiteľkou v odbore pracovné právo je vyše 30 rokov s určitými prestávkami v období neslobody, keď nemohla naplno vykonávať svoju pedagogickú činnosť z ideologických dôvodov. Svoje povolanie vysokoškolského učiteľa v priebehu svojej doterajšej profesijnej kariéry plnila ako svoje poslanie, s láskou a vedeckým zanietením.
Od 1. 2. 2007 do 23. 4. 2010 a od 1. 11. 2011 - 31. 10. 2015 bola dekankou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Od začiatku znovu obnovenia tejto fakulty vedie Katedru pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Spolupracuje aj s Európskou komisiou pri spracovaní analytických štúdií stavu harmonizácie slovenského pracovného práva s komunitárnym právom. Je autorkou 15 domácich knižných monografií, 15 vysokoškolských učebníc, 325 vedeckých štúdií a odborných článkov, z toho 59 článkov v zahraničí. Na jej publikačnú činnosť bolo doteraz zaznamenaných 373 ohlasov z toho 59 zahraničných ohlasov. Patrí medzi zakladateľov Slovenskej Spoločnosti pre pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia, v ktorej zastávala funkciu predsedníčky a teraz je podpredsedníčkou tejto spoločnosti. Viac rokov bola členkou Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR a členkou grantovej komisie Ministerstva školstva Slovenskej republiky VEGA pre právne a ekonomické vedy. Od roku 2004 do roku 2007 (do vymenovania do funkcie dekanky) vykonávala na fakulte funkciu prodekanky pre vedeckovýskumnú činnosť. Osobne sa doteraz podieľala na niektorých významných legislatívnych zámeroch MPSVaR SR. K formovaniu pracovnoprávnej a sociálnej legislatívy predchádzajúcich rokov osobne prispela aj ako členka Kolégia ministra MPSVaR SR.
Spolu s ďalšími kolegami z fakulty je členkou rekodifikačnej komisie MS SR pre prípravu nového Občianskeho zákonníka. Doteraz bola na viacerých zahraničných prednáškových a študijných pobytoch, napríklad v Max-Planck-Institute v Mníchove, na právnických fakultách vo Frankfurte nad Mohanom, v Tübingene, v Halle, v Brémach, vo Viedni a v Prahe. Pravidelne sa aktívne zúčastňuje na svetových a európskych kongresoch pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Je členkou Vedeckej rady TU v Trnave, predsedníčkou Vedeckej rady PF TU, členkou Vedeckej rady PF UK Bratislava, Vedeckej rady PF UPJŠ v Košiciach, Vedeckej rady Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, členkou Vedeckej rady Bratislavskej Vysokej školy práva, členkou Správnej rady Nadácie Štefana Lubyho, členkou redakčnej rady zahraničného časopisu „Diritto delle Relazioni Industriali“ a členkou redakčnej rady časopisu „Právny obzor“. Za svoju doterajšiu prácu získala zlatú medailu Právnickej fakulty UK a pamätnú medailu Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v roku 2006. Je vydatá, matka štyroch detí. Doteraz nebola a ani dnes nie je členkou žiadnej politickej strany.
Dr. h. c. prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD. (dekan fakulty 1. 8. 2010 – 22. 8. 2011)
Dr. h. c. prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD. vykonával funkciu dekana Právnickej fakulty od 1. augusta 2010 do 28. augusta 2011 - do doby, kedy bol zvolený a vymenovaný za rektora Trnavskej univerzity v Trnave. Je profesorom na Katedre medzinárodného práva a európskeho práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a súčasne aj členom Ústavu pre právne otázky náboženskej slobody Právnickej fakulty.
Narodil sa 19. februára 1960 v Bratislave. Právnické vysokoškolské štúdium absolvoval v rokoch 1979 až 1983 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V priebehu akademického roka 1994 - 1995 absolvoval dvojsemestrálne štúdium legislatívy a interpretácie angloamerického vnútroštátneho a medzinárodného práva na Právnickej fakulte Ottawskej univerzity v Kanade. Doktorandské štúdium v odbore Teória štátu a práva ukončil v roku 1996 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Habilitačné konanie ukončil 1. 10. 1997 a získal titul docent v odbore Sociálna práca, na Fakulte ošetrovateľstva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. V roku 2005 ukončil habilitačné konanie na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a získať titul docent v odbore Ústavné právo. Inauguračné konanie úspešne ukončil 10. 4. 2006 na Právnickej fakulte Trnavskej univerzite v Trnave a stal sa profesorom v odbore Ústavné právo.
Ako spoluzakladateľ Trnavskej univerzity (1992), rovnako i Právnickej fakulty (1998), po pôsobení v aplikačnej praxi v oblasti spravodlivosti (advokát), pôsobil viac než 20 rokov na univerzitnej pôde ako vysokoškolský učiteľ (právne a sociálne vedy) a je jedným z jej akademických predstaviteľov na rôznych pozíciách. Jeho vedecká činnosť zahŕňa viac ako stovku publikácií. Z toho je autorom piatich knižných monografií, dvoch rozsiahlych štúdií charakteru vedeckej monografie, 74 vedeckých štúdií a odborných článkov - z toho 15 článkov a štúdií publikoval v zahraničí. Na jeho publikácie bolo doteraz zaznamenaných 250 ohlasov (z toho 1 je registrovaný v SCI) a 132 zahraničných ohlasov.
Profesor Šmid uplatnil bohaté vedecké poznatky v praxi, pôsobil v pozícii vedúceho Úradu predsedu vlády (1990 - 1992), člena Legislatívnej rady vlády SR (1994), vedúceho Úradu hlavného vyjednávača zo SR do EÚ, zástupcu riaditeľa Medzinárodnoprávneho odboru Ministerstva zahraničných vecí Slovenské republiky (2004 - 2006), osobitného poradcu ministra zahraničných vecí pre základné zmluvy so Svätou stolicou, v pozícii vyjednávača pri Medzinárodnom tribunáli pre morské právo (od roku 2003) a v ďalších významných pozíciách.
Profesor Šmid pracoval dlhé roky v diplomacii, ako radca Veľvyslanectva SR pri Svätej stolici a Zvrchovanom ráde Maltézskych rytierov v Ríme (2000 - 2004) a ako eurodiplomat a radca Veľvyslanectva SR v Londýne (2006 - 2010). Medzi jeho významné zásluhy a úspechy patrí koordinovaná dlhodobá práca pre prípravu Základnej zmluvy so Svätou stolicou, ako aj systému dohôd uzavretých s inými cirkvami a náboženskými komunitami na Slovensku (1996 - 2004). Profesor Šmid je tiež profesorom na Pápežskom Inštitúte v Ríme.
Je členom Zmierovacej komisie podľa článku 2 prílohy V, Dohovoru OSN o morskom práve, ďalej je členom Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov a členom Slovenskej Advokátskej komory. Vykonáva tiež funkciu predsedu Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo pri SAV a je podpredsedom Nadácie Štefana Lubyho Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Medzi najvýznamnejšie ocenenia profesora Šmida patrí niekoľko najvyšších štátnych vyznamenaní Svätej stolice, ako i suverénneho rádu maltézskych rytierov, konkrétne Rád Sv. Gregora Veľkého, udelený v roku 2001 J. S. pápežom Jánom Pavlom II. za rozvoj vzťahov medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a za prínos v oblasti rozvoja vzájomných vzťahov (za prínos v oblasti prijatia Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou), ďalej Rád Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov Commendatore dell`Ordine al Merito Melitense, udelený v roku 2004 hlavou rádu J. V. Andrew Bertiem za rozvoj vzťahov medzi Slovenskou republikou a Zvrchovaným rádom maltézskych rytierov a v neposlednom rade i Rád Sv. Gregora Veľkého so striebornou numizmou, udelený v roku 2004 J. S. pápežom Jánom Pavlom II. za rozvoj vzťahov medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a za prínos v oblasti rozvoja vzájomných vzťahov (za diplomatické pôsobenie).